Simpa panyin te abrempong adwa so
Wↄn a ἐwↄ sἐↄhwἐ wↄn ahobanbↄ anya amane
Gyata ἐkyekyere bi we
Ama ntwea mpo anya akukuduro mmorosoↄ re bubↄ ebi nnompe mu
Ne deἐaaa ne sἐ, ↄresiesie ne ho de gye nkamfoↄ
Eneἐ daa na wa yἐ shἐpἐἐ
Nnumaa kↄnkↄnsafoↄ na ↄgye wↄn diee
Nguan a ἐborↄ nnye wↄn ya na ↄde sika poduo suma
Wↄn nnuru baabiara naya paye wↄn asomu sἐἐ waan agye
Na ἐkom brane a enfiri Nyame anya mmofra ἐpusa wↄn sἐ nnἐἐma fi
Nsukↄm si wↄn fitaa sἐ azuma twedeἐ samina
Na assase memene wↄn sἐneἐἐpu memene ἐsoro nsuo
Simpa pinyin eeee
Tena w’adwa so
Bue w’ane, na bue w’ano kasa
ἐwↄmu sἐ wo nnyἐↄha a wo behunu sika na wo fie abↄ de
Nanso, sἐ toklo a egya ἐdἐre aseἐ da wo fie ase a,
Yento sika a ἐyἐ amanfoↄ nkwa ngu mu
Adwa yi yἐ ahunu abↄbirim
Nanso wawe obireguo nam
Dabiara na worebↄ abubuo
Fa nsu gurunyee huhurow w’anim ἐἐ
Na amamfoↄ ani rebↄ wↄ w’asetena so
ἐcomini adane ἐkomdeme
Sἐ wontumi nso a, obarima ἐyἐna si fam
Na honam nhu sἐ eni tire
Oberἐguo ἐἐya
Enti na ano yi mmrἐ kasa.
Amoafowaa Sefa Cecilia © @014.
This poem addresses the incompetence of a king whose sole aim is to dress and polish his household at the detriment of his people. The persona asks him to do something as people are starving.